Prihlásenie


Registrácia

Zaregistrujte sa jednoducho a úplne zdarma a môžete sa zapojiť do diskusií, komentovať články na blogu. Po zaregistrovaní Vám bude mailom na Vami uvedenú registračnú adresu zaslaný ebook Sprievodca prípravou podkladov

Najnovšie video

Kladenie vinylových podláh

Akcie, novinky, informácie

Mediálny partner

Pojmy

Základné požiadavky na podklad

(rovinnosť, vlhkosť, pevnosť, teplota)

1. rovinnosť podkladu
2. vlhkosť podkladu
3. pevnosť podkladu
4. teplota podkladu

1. Rovinnosť

Poznámka: Ustanovenia normy STN 74 4505 o rovinnosti podkladu platia už pre kladenie poterov, na čo sa takmer vždy zabúda pri ich preberaní, má to za následok podstatné zvýšenie nákladov pri konečnej úprave podkladov pred kladením podlahových krytín. Ustanovenia sú zakotvené v technologických predpisoch pre kladenie poterov aj u samotných výrobcov poterov (viď. napríklad firemné technologické predpisy na webstránkach výrobcov týchto produktov). Je teda nutné aby bol každý investor s týmito predpismi oboznámený už vo fáze realizácie poteru!

Podľa STN 74 4505 sa odchýlky rovinnosti podkladných vrstiev merajú klinovým meradlom na odmernej late dĺžky 2 m.

Meranie rovinnosti podkladu pri zvislej konštrukcií

Odchýlky rovinnosti podlahových plôch nad 100 m² sa merajú po uhlopriečkach a po obvode miestnosti vo vzdialenosti min. 100 mm od povrchu zvislej nosnej konštrukcie, najmenej šiestimi položeniami laty.

Pozdĺžny a priečny pohľad na systém merania a odčítavania odchýlok rovinnosti podkladu pomocou laty a klinového meradla

Nad 100 m² sa meria náhodným výberom miest merania s prihliadnutím na budúce využitie povrchu (umiestnenie nábytku, technologických zariadení a pod.) a každých ďalších 100 m² sa počet meraní stanovuje minimálnym počtom šesť.

Podmienky merania:

  • meracia lata nesmie byť položená naplocho,
  • stanoviť si meraciu líniu, pozdĺž ktorej sa bude lata presúvať,
  • výsledky meraní sa zapíšu do tabuľky.

TAB. Dovolené odchýlky rovinnosti povrchu podkladu podľa druhu podlahovín podľa STN 744505

Typ podlahoviny Dovolená odchýlka
Plastová, gumová, textilná, mozaikové parkety, drevené podlahové dielce s konečnou povrchovou úpravou, keramická dlažba, liata epoxidová, teraco 2 mm
Ostatné drevené podlahoviny (vlysy) a polymerbetón 4 mm
Pri kladení pružných izolačných rohoží bez vyrovnávacej vrstvy 6 mm
Pri lepení hydroizolačných vrstiev a pri kladení dlaždíc do maltového lôžka 10 mm
Pri kladení pružných izolačných rohoží na vyrovnávaciu vrstvu 20 mm

Pre zaujímavosť: Česká aktualizácia tejto normy mierne upravila spôsob merania rovinnosti. Na konce laty doplnila podložky o výške 20 mm a pôdorysných rozmeroch 10 x 10 mm. Samotná max. a min. odchýlka sa meria posuvným meradlom medzi spodným lícom laty a povrchom. Plocha kontaktu medzi meradlom a vrstvou je štvorcová o rozmeroch 10 x 10 mm.

Nivelizovanie

2. Vlhkosť podkladu

Zásadný význam pri kontrole podkladu má veľmi často realizátorom aj investorom podceňované meranie vlhkosti podkladu. Zvýšená vlhkosť v podklade má za následok v prvom rade nedostatočné spojenie s následnými podlahovými vrstvami a neskôr sa prejavuje degradáciou samotného poteru ako aj nivelačnej hmoty a deformáciami nášľapných vrstiev, napríklad bublinami, deformáciou drevených krytín a podobne.

Z tohto dôvodu patrí k základným povinnostiam každého podlahára pred kladením odmerať vlhkosť a oboznámiť investora, alebo vyššieho dodávateľa s výsledkom.

Metódy zisťovania vlhkosti:

a) Gravimetrická analýza - je skúškou najpresnejšou. Je založená na vážení hmotnosti odobratej vzorky z podkladu, ktorá sa porovnáva s hmotnosťou po sušení pri 105 – 110 °C pre cementové potery a 40 °C pre anhydritové potery. Teplota sa nesmie prekročiť. Stanoví sa tak množstvo fyzikálne viazanej vody, ktoré sa udáva v tzv. hmotnostných percentách.

wm – okamžitá vlhkosť betónu (hmotnostné %),
mw – hmotnosť skúšanej vzorky (g),
md – hmotnosť vzorky po vysušení (g).

b) Karbidová metóda – je to najpohotovejšia a v praxi najčastejšie využívaná metóda. Založená je na chemickej reakcií vlhkosti, obsiahnutej v skúšobnej vzorke, s karbidom vápnika:
CaC2 + 2 H2O --> C2H2 + Ca(OH)2
Samotné meranie sa vykonáva pomocou CM prístroja a výsledkom sú tzv. percentá CM, ktoré však nie sú totožné s hmotnostnými percentami. Produktom merania je horľavý plyn acetylén. Preto je nutné byť opatrný, skúšky neprevádzať v uzavretých priestoroch, v blízkosti ohňa a počas skúšky nefajčiť.

Postup merania:
1. Prístroj vyčistíme a pripravíme si váhu.
2. Odoberieme vzorku /odporúča sa odber zo spodnej polovice poteru / a podrvíme. Pri odbere vzorky nepoužívame vŕtanie!
3. Na vyváženej váhe odvážime predpísané množstvo vzorky a prenesieme do tlakovej nádoby.
4. Pridáme karbid vápnika v sklenenej ampulke a opatrne vložíme oceľové guľôčky.
5. Tlakovú nádobu uzavrieme.
6. Nádobou intenzívne trasieme po dobu niekoľko sekúnd, tak aby došlo k rozbitiu sklenenej ampulky a premiešaniu karbidu vápnika so vzorkou. Potom nádobu postavíme, alebo podržíme vo vzpriamenej polohe a po cca 1 minúte postup zopakujeme.
7. Po ustálení ručičky tlakomeru (cca po 3 minútach) odčítame výsledok merania.
8. Nádobu je potrebné otvárať veľmi opatrne a smerovať ju mimo zúčastnených osôb. Následne je možné vzorku vysypať.
9. Netreba zabúdať na už spomenuté vlastnosti acetylénu (horľavosť).

Meracia CM súprava

Vzťah medzi CM a hmotnostnými percentami:

Empiricky bol stanovený približný prepočet (Darr):
Percentá CM + 1,8 = Percentá hmotnostné

Pre zaujímavosť: Prepočet vlhkosti, nameranej karbidovou metódou na vlhkosť podľa gravimetrickej metódy podľa novelizovanej ČSN 74 4505

Metódy Vlhkosť (%)
Gravimetrická 1,8 2,2 2,7 3,2 3,6 4,1 4,5 5,0 5,5 5,9
Karbidová 0,7 1,0 1,4 1,8 2,1 2,5 2,9 3,2 3,6 4,0

c) Elektrické metódy:
Meranie odporu – založená na závislosti merania veľkosti odporu od prítomnej vlhkosti materiálu.
Meranie kapacity – vychádza z princípu merania elektrického poľa, ktoré sa vytvára medzi aktívnym prvkom vyrobeným napr. v tvare gule a posudzovanou hmotou podkladu.
Meranie absorpčných izoterm – ide o meranie vlhkosti vo vyvŕtanom otvore, kde sa zavedie tenký snímač vlhkosti a po danom čase sa odčíta a prepočíta z absorpčných izoterm konkrétnej stavebnej hmoty.

Tieto vlhkomery slúžia väčšinou na orientačné meranie vlhkosti povrchov poterov ako aj - keďže sú rýchle - je možné v krátkom čase spraviť množstvo meraní, ktoré nám pomôžu stanoviť miesta so zväčšenou vlhkosťou, kde je potom možné previesť meranie pomocou CM prístroja.

Maximálne prípustné hodnoty zostatkovej vlhkosti podľa typu podlahovín (technické odporúčania firmy UZIN)

Typ podlahoviny Typ poteru
Cementový
(% CM)
Vyhrievaný cementový
(% CM)
Tekutý anhydritový
(% CM)
Vyhrievaný tekutý anhydritový
(% CM)
Parkety, korok, laminát 2,0 1,8 0,5 0,3
PVC, kaučuk, linoleum, polyolefín 2,0 1,8 0,5 0,3
Textilné podlahoviny 2,0 1,8 0,5 0,3
Keramika a prírodný kameň v tenkom lôžku 2,0 1,8 0,5 0,3
Keramika a prírodný kameň v hrubom lôžku 2,0 0,5

Pre zaujímavosť:
Na orientačné zistenie doby vyzrievania cementového poteru slúži rovnica:
d = t x t x 1,6
d – počet dní nutných na vyzretie
1,6 – koeficient
t – hrúbka vrstvy betónu (cm).

Riešenie - Uzatvorenie veľmi vysokej vlhkosti

3. Pevnosť podkladu

Veľmi často sa stáva, že podlahár kontroluje povrch podkladovej vrstvy len opticky a nie pomocou odporučených skúšok. To vedie často k dodatočným problémom, keď dochádza po položení krytiny k jej odtrhnutiu spolu s vyrovnávacou stierkou a vrchnou vrstvou podkladového poteru.

Vrypový prístroj so šablónou, oceľová kefa a kladivo a príklad použitia pre zisťovanie pevnosti podkladu

Jednoduchou metódou merania pevnosti povrchu je kontrola pomocou vrypovej skúšky, pri ktorej sa do podkladu vrypovým prístrojom vyryjú rovnobežné čiary pod uhlom 40 – 60° . Ak v miestach, kde sa vrypy spájajú, dochádza vo väčšej miere k vylamovaniu poteru, je nutné povrchovú vrstvu odstrániť.
Duté miesta v potere je tiež možné zistiť preklepaním povrchu tvrdým predmetom, napr. kladivom a súdržnosť povrchovej vrstvy pošúchaním oceľovou kefou. Ak chceme posúdiť podklad v celom priereze je potrebné spraviť sondu.

Nivelizácia

Penetrácia

4. Teplota podkladu

Optimálna teplota prostredia je 15 – 20 °C, nemala by však dlhodobejšie klesať pod 10 °C. Meranie sa prevádza rôznymi typmi teplomerov, najčastejšie sú však súčasťou iných prístrojov (napr. vlhkomerov).
Teplota podkladu by nemala byť pri kladení krytín nižšia ako 10° C. Presnejšie údaje o teplotách, potrebných pre kladenie jednotlivých typov krytín, sú uvádzané v technických listoch výrobkov.